Volám sa Maximko a táto stránka je svedkom môjho príbehu….
2. 7.2009 som sa vydal na svoju cestu životom. Ako prvé ma na nej privítalo náručie mojich milujúcich rodičov. Bol to začiatok aj ich nového sveta, sveta plného lásky, nehy, bolesti aj sĺz…
Môj prvý polrok života bol žiaľ preplietaný mnohými zdravotnými ťažkosťami, pre ktoré som preplakal dni aj noci…
Už počas môjho prvého mesiaca som musel bojovať o svoj život pri prvej operácii. Chvála nášmu Pánu Bohu bolo Jeho vôľou, aby som ostal s mojimi rodičmi
Od tejto operácie som však musel byť viackrát hospitalizovaný v nemocnici a o 5 mesiacov na to ma čakala ďalšia operácia, tú som zvládol tiež. Lenže potom sa začali prejavovať moje neurologické ochorenia.
Keď som mal rôčik pani doktorka vyrukovala na mojich rodičov s hrôzostrašnými diagnózami: Detská mozgová obrna {DMO}, sekundárny Westov syndróm…
Na jar v roku 2012 som absolvoval ďalšiu fúru vyšetrení a ich výsledkom bola aj ďalšia diognóza… Angelmanov syndróm. Áno, ja som anjelik…
Moje diagnózy však nie sú mojim osudom, sú len údelom, ktorý ma počas neho bude sprevádzať, mojim osudom je byť milujúcim človiečikom, rozdávajúcim lásku a nekonečné množstvo srdečných úsmevov.
„Utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne;
všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.“
Žalm 139,13-14
